Šana tova, priatelia! Schyľuje sa k novému roku. K výročiu stvorenia sveta, konkrétne k 6. dňu - ku stvoreniu človeka - ADAMA.
Nový rok, to je desať dní od Roš HaŠana po Jom Kipur.
Dni začínajú súdom a končia, pokiaľ Hospodin nerozhodne inak, zmierením. Vo chvíli, keď sa na svete objaví Trón Súdu, zjaví sa aj Žalobca. Vtedy musí ľud Izrael trúbiť na šofar a vydať hlas, zložený z Ohňa (podnecujúceho silu), z Vody (podnecujúcej milosrdenstvo) a zo Vzduchu (podnecujúceho krásu).
Šofar tieto sily zjednotí a vydá Hlas. Hlas stúpa až k Trónu Súdu, od neho sa odrazí, a stúpa ďalej. Keď zaznie ten Dolný Hlas, ozve sa aj Hlas Zhora, Hlas Jaákobov, Hlas Krásy a Milosrdenstva, aby ten Hlas Zdola posilnil. A tak znie súčasne Hlas Zhora aj Hlas Zdola. Oba Hlasy posilňujú svet, aby sa objavilo milosrdenstvo Božie. Z toho je Žalobca zmätený. On prišiel obžalovať svet. Keď ale vidí, že sila Súdu je prekonávaná silou Milosrdenstva, jeho vlastná sila slabne.
A Svätý, nech je požehnaný, súdi síce svet, nie však v strohej sudcovskej prísnosti, ale v milosrdenstve.
Preto je potrebné na Nový rok za pomoci šofaru zmiasť Žalobcu. Aby sa správal ako človek práve prebudený zo spánku, ktorý ale ešte celkom neprecitol. Ak sa to podarí, vtedy dá Svätý, nech je požehnaný, desať dní k dobru každému z tých, ktorí chcú obrátiť svoju myseľ a zbaviť sa hriechov, aby mohol každý jeden v pokoji svätiť Deň Zmierenia. Aby sa všetci ľudia na zemi mohli stať spravodlivými ľuďmi.
Toto sú v skratke slová Knihy Zohar.
Dlho som premýšľal o tom, ako vytvoriť text, obsahujúci nádej, že sa nám aj tento rok podarí uspieť a Žalobca opäť nedosiahne svoj cieľ. Výsledok posúďte sami.
Shana Tova uMetuka – Šťastný a sladký Nový rok vám želám.
Trúb, Bože, vydaj zvukov zopár,
Rozozvuč horný, nebeský šofar,
Nech sa to od súdu radšej k milosti sunie,
K splnu nech začne rásť bod nula, novolunie,
Z nuly, z ničoho nech povstane opäť luna,
Nech mesiac nie je tenší už, než cimbalová struna.
Ako sa bude mesiac postupne rozpínať, tak aj Ty otváraj svoju náruč.
Byť spravodlivými nás, Bože, na tomto svete nauč.
Nech z nebies vyleje sa na naše hlavy rieka, Nech tečie nám po vlasoch, nech do našich sŕdc vteká.
Zatrúbme, bratia, na svoje šofary,
O dušu dujme, nech nám pot tečie po tvári,
Vymažme hriechy zo svojich životov, drahé sestry a bratia,
Nech od nás odskočia, nech v zabudnutí sa stratia.
Trúbením uprosme ten horný, nebeský šofar,
Nech aj on pridá sa k nám a vydá zvukov zopár.
Pomôž nám konečne, Bože! Voláme na Teba zdola,
Aby sa z Tvojej hornej nebeskej vôle
Stala naša dolná pozemská vôľa.
Dobre je ľudu, ktorý vie správne trúbiť,
Ktorý vie správne žiť na zemi, v milosti Božej tu byť
A chodiť, Pane, sem a tam, rozkvitať v dobrotivej žiare,
Ktorá, keď sa k nám prikloníš, vychádza z Tvojej tváre.
Židovská mystická meditácia a prax ovplyvňovania skutočnosti pomocou mystických nástrojov predpokladala dôvernú znalosť hebrejského textu Tóry (včítane číselných vzťahov medzi jej jednotlivými písmenami).
